Védske poznanie

Autor: Andrej Čierny | 12.9.2011 o 14:23 | Karma článku: 6,15 | Prečítané:  2449x

"Zem, voda, oheň, vzduch, éter, myseľ, inteligencia a falošné ego—týchto osem prvkov tvorí Moje oddelené hmotné energie." "Ale vedz, ó, bojovník mocných paží, že okrem tejto nižšej energie mám ešte inú, vyššiu energiu, zahŕňajúcu živé bytosti, ktoré vykorisťujú zdroje hmotnej prírody." "Člověk s božským vědomím stále dobře ví, že vlastně nic nekoná, přestože se dívá, naslouchá, hmatá, Čichá, jí, pohybuje se, spí, dýchá, mluví, vymešuje, přijímá a otevírá nebo zavíra oči. Uvědomuje si přitom, že jsou to jen hmotné smysly, které se zabývají smyslových předměty, a že on je nad ně povznesen.."   (Bhagavadgíta)

Tieto verše pochádzajú z Bhagavadgíty, ktorá je jadrom poznania o vnútornej ale aj vonkajšej podstate hmotného sveta.

Dnešný pohľad na svet je rôznorodý. Svet ktorý spoznávame empiricky sa spoľahlivejšie kategorizuje a falzifikuje do objektívneho pohľadu ako ten subjektívny, ktorý sa však tiež podieľa na celkovom obraze jeho skutočnej povahy. Táto jeho povaha sa sofistikovane skrýva aj nad rámcom neustálej mechanickej práce a jej vplyvoch na chod deja vo všetkom čo poznáme.

Pod pojmom celkové poznanie sa chápe vidieť zmysel a nielen činnosť a jej meranie. Zmysel je to, čo dnešné prešpekulované vedné odbory nevedia vysvetliť, nie tým, že by sa o to hrdinsky nepokúšali cez spojenie filozofie s dnešnou fyzikou ale v tom, že niečo také nikto bez pomoci nedokáže. Priznať si porážku v tejto téme je tak krokom vpred. Počas histórie ľudstva vyšlo z našej zvedavej nátury mnoho smerov a ideológii. Od klasického pozitivizmu cez hedonizmus, humanizmus až k nihilizmu a voidizmu. Odpoveď na otázku skutočného zmyslu života sa tak stala vec prevažne subjektívnou a slobodnou pričom sa priemer drží v humanistickom hedonizme. To znamená rodina, pohodlie a na tanieri kus mäsa. Toto je dnešný vzor spoločnosti v našom a západnom svete.

Tieto triviálne návyky zrkadliť celkový zmysel z vonkajšieho sveta sú veľmi naturálne a vyplývajú z niečoho, čo je nám ešte neznáme, naša vlastná duša a jej potreby. V dnešnej spoločnosti toto považujeme za individuálnu a súkromnejšiu tému, no voľakedy sa toto bralo rovnako vážne ako dnešné exaktné vedy. Mystifikácia tohto tématu v položke nejasností je len dôkaz toho, ako je v tomto smere celková civilizácia na tom biedne. Psychológia a definícia povahy duše je v dnešnom svete zdegenerovaná a filozofia sa taktiež stáva druhotným panákom materialistickej ideológie. Jej závery sú výsledkom nepochopenia jemnejším zákonov sveta smerom k duši a jej potrebám.

 

Najvyšším zmyslom každej činnosti je naplnenie. Používam práve toto slovo, lebo samotné krátkodobé šťastie nie je to, čo prináša pokoj ani niečo, čo nás dokáže skutočne nasýtiť na večnosť. Naplnenie je to, o čo každému ide, pointa je ale v tom, že naše predstavy o tom, ako ho dosiahnuť, sú mnohokrát naivné a vedú k sebaklamu. Dnes môžme vidieť aj dospelé osoby, ktoré majú v tejto oblasti takmer nulové znalosti. Aj vo vyspelom veku tak pôsobia len ako deti ktoré zrkadlia smer spoločnosti. Samotné šťastie a jeho krátka dĺžka je len zastávka pred zmyslom života a skutočnou hodnotou, na ktorú sa duša viaže. Tí, čo vzdali tento boj o naplnenie skončili v nihilizme alebo sa jednoducho pridali k davu a vyznávajú klasický humanizmus a technokraciu. Pokiaľ v človeku nevyvrú tieto otázky, tak sa podľa Bhagavadgíty ani nemôže považovať za ľudskú bytosť ale len za zviera. Človeka charakterizuje teologický prístup na najzaváženejšie otázky. A jednou z nich je aj..

Kedy prichádza naplnenie duše ? Teraz sa môžme vrátiť späť k veršom z Bhagavadgíty.

"Člověk s božským vědomím stále dobře ví, že vlastně nic nekoná, přestože se dívá, naslouchá, hmatá, Čichá, jí, pohybuje se, spí, dýchá, mluví, vymešuje, přijímá a otevírá nebo zavíra oči. Uvědomuje si přitom, že jsou to jen hmotné smysly, které se zabývají smyslových předměty, a že on je nad ně povznesen."

Mnohokrát sa totižto zabúda, že práve to, čo nepoznáme a nevidíme, má na nás najväčší dopad.

"Nemúžete se vyhnout věcem, které nevidíte, a nevíte, že se pohybují směrem k vám. Lidi začíná převálcovavat to, co nejsou schopni vidět." (Bucky Fuller)

Tento verš z Bhagavadgíty sa zakladá na určitom type sebarealizácie pri ktorej človek chápe rozdiel medzi sebou dušou, svojím telom a vonkajším svetom. Postupy dnešnej psychológie tiež nevedia vysvetliť tieto základné poznatky a to už len z toho dôvodu že psychológovia zvyčajne nepatria medzi sebarealizované osobnosti a to, ako to dosiahnuť taktiež nevedia, v tomto poznaní mali naše starodávne kultúry prirodzene navrch. Rovnako ako mystik nepochopí odbornosť vedcov, tak rovnako vedec nedokáže pochopiť odbornosť mystika.

Aký je teda rozdiel medzi nami dušou, telom a vonkajším svetom ? Na pochopenie tohto si pomôžeme veršom ktorý vysvetľuje všetko to čo tvorí hmotný svet.

"Zem, voda, oheň, vzduch, éter, myseľ, inteligencia a falošné ego—týchto osem prvkov tvorí Moje oddelené hmotné energie." "Ale vedz, ó, bojovník mocných paží, že okrem tejto nižšej energie mám ešte inú, vyššiu energiu, zahŕňajúcu živé bytosti, ktoré vykorisťujú zdroje hmotnej prírody."

Svet tvorí päť základných a tri vyššie zložky. Pričom päť z nich môže existovať samostatne a zvyšné tri si vyžadujú život. Teda dušu ktorá ich prebúdza. Päť nižších slúži na stavbu celkového sveta, ktorý dokážeme empiricky vnímať. Každý z týchto prvkov má pri tom svoje prirodzené postavenie a vlastnosti ktorými disponuje. Spolu sa miešajú a vytvárajú všetko čo dokážeme zmyslovo vnímať.

Vymenujem ich od najnižšieho prvku po najvyšší zo základných päť.

ZEM         -  5 kvalít: Dotyk, Zvuk, Tvar, Chuť a Vôňa

VODA      -  4 kvality: Dotyk, Zvuk, Tvar a Chuť

OHEŇ     -   3 kvality: Dotyk, Zvuk a Tvar

VZDUCH -   2 kvality: Dotyk a Zvuk

ÉTER       -   1 kvalita: Zvuk

Každý z nich pôsobí na naše zmysly, niektorý mnohorako a iný iba jedným spôsobom. Pričom najsilnejšie pôsobí práve Éter, cez ktorý sa šíri zvuk.

Zvuk je jemnejší zmysel ako ostatné a preto má najlepšiu schopnosť predávať informácie (z pomedzi hrubých zmyslov). Dokonca aj teraz, keď čítate tieto riadky, tak ich vaša myseľ zaznamená len pomocou zvuku v éteri vo vašej hlave. Informácie sa prenášajú zvukom, ktorý zaznamenáva ostatné zložky, ako tvar, chuť, dotyk a vôňu. Zvuk je posledný vonkajší zmysel, ktorým vás ostatní môžu ovplyvniť. Vyššie sú už len osobné individuálne jemné zmysly ako je myseľ, inteligencia a falošné ego. Týchto osem prvkov tvorí celý hmotný svet. Viz, Bhagavadgíta.

Myseľ si vie však uchovať stopy každého zmyslu, keď ho aspoň raz zažila. To je jasný prejav toho, že je jemnejšia a silnejšia než éter. Obsahuje pamäť a vie narábať s položkami, ktoré navzájom kombinuje, porovnáva, koriguje a spracováva.

Tým vzniká jemnejší prvok a to inteligencia, ktorá je nadradená mysleniu. Jej pokyn drží myslenie v určitej norme a tu už môžme vravieť o morálke, názore, cnosti, etikete, spravodlivosti. Inteligencia udržuje svedomie a vytvára vnútorný dej skladaním všetkých poznaných javov do ucelenej mozaiky predstavy sveta. Z tejto celej mozaiky vzniká najsilnejší, najjemnejší a najpríťažlivejší prvok hmotného sveta a to falošné ego.

Falošné ego vychádza z toho ako všetky javy, ktoré poznáme, môžme využiť vzhľadom k sebe a pre seba.  Či už to bude rodina, poznanie, moc alebo hobby rozhoduje len typ chute, ktorú ego a hmotná povaha daného charakteru prezentuje.

Tieto všetky prvky končiac falošným egom tvoria hmotnú podstatu sveta a teda nie sú nami, či našou podstatou. Lebo nad nimi stojí ešte jemnejšia a mocnejšia vec, ktorá je z nich ako prvá duchovnej povahy a teda je v hmotnom svete iba hosťom. Takto je popísaná v Bhagavadgíte..

reinkarnácia

Nevedomý je ten, kto si myslí, že živá bytosť môže zabiť alebo byť zabitá. Kto dosiahol poznanie, vie, že duša ani nezabíja, ani nemôže byť zabitá.

Duša sa nerodí, ani nikdy neumiera. Nikdy nevznikla, nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je nezrodená, večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo zabité.

Dušu nikdy nemožno žiadnou zbraňou rozťať na kúsky, spáliť ohňom, premočiť vodou či vysušiť vetrom.

Individuálna duša je nezničiteľná, nerozpustná a nemožno ju ani spáliť, ani vysušiť. Je trvalá, všadeprítomná, nemenná, nehybná a večne rovnaká.

Vraví sa, že duša je neviditeľná, nepredstaviteľná a nemenná. Keď to všetko vieš, nemal by si bedákať nad telom.

Vedz, že to, čo preniká celým telom, je nezničiteľné. Nikto nemôže zničiť nehynúcu dušu.

Je nespočetne veľa duchovných atómov, ktoré svojou veľkosťou predstavujú desaťtisícinu končeka vlasu.

Individuálna duša je teda duchovný atóm menší než hmotné atómy a ich počet je nesmierny. Táto veľmi malá duchovná iskra je základnou podstatou hmotného tela a jej vplyv preniká celým telom, tak, ako sa po celom tele šíria účinky lieku. Existenciu duše pociťujeme vo forme vedomia a to je dôkaz toho, že duša je v tele. Každý laik vie, že hmotné telo je bez vedomia mŕtve a že toto vedomie sa nedá oživiť alebo obnoviť žiadnym hmotným zásahom. Preto vedomie nevzniká vzájomným pôsobením akýchsi hmotných zlúčenín, ale prítomnosťou duše. V Mundiaka Upanisade (3.1.9) sa tiež opisuje veľkosť nepatrnej duše:

 

eso nur atma cetasa veditavyo yasmin pranah pancadha samvivesa

pranais cittam sarvam otam prajanam yasmin visuddhe vibhavaty esa atma


Duša má rozmer atómu, ale môže byť postrehnutá dokonalou inteligenciou. Pohybuje sa v piatich druhoch vzduchu (prana, apana, vyana, samana a udana). Duša je umiestnená v srdci a šíri svoju energiu po celom tele. Keď je od týchto piatich druhov hmotného vzduchu očistená, odhalí svoju duchovnú silu.

 

Účelom hatha-yogy je pomocou rôznych pozícií tela ovládnuť päť druhov vzduchu, ktoré dušu obklopujú. Zmyslom týchto cvičení nie je hmotný zisk, ale vyslobodenie nepatrnej duše zo spleti hmotnej atmosféry. Povaha nepatrnej duše je opísaná vo všetkých vedskych písmach a jej prítomnosť môže na základe praktickej skúsenosti pocítiť každý rozumný človek. Iba hlúpy človek si môže myslieť, že táto nepatrná duša je všeprenikajúca visnu-tattva.

Podľa Mundiaka Upanisady je nepatrná duša umiestnená v srdci každej živej bytosti a jej vplyv sa šíri po celom tele. No vzhľadom k tomu, že veľkosť nepatrnej duše sa vymyká vnímaniu materialistických vedcov, niektorí z nich naivne tvrdia, že duša nejestvuje. Nepatrná individuálna duša nesporne sídli v srdci každej živej bytosti spolu s Naddušou a vydáva odtiaľ všetku energiu, ktorú telo potrebuje. Krvinky, ktoré z pľúc rozvádzajú kyslík do celého tela, získavajú svoju energiu od duše. Keď duša opustí telo, krv prestane plniť svoju funkciu a jej kolobeh v tele sa zastaví. Moderná medicína síce pripisuje červeným krvinkám dôležitosť, ale nie je schopná dospieť k záveru, že zdrojom všetkej energie v tele je duša. Uznáva však, že srdce je sídlom všetkých energií v tele.

 

Tieto nepatrné častice duchovného celku sa prirovnávajú k molekulám slnečnej žiary. Slnečná žiara obsahuje nespočetne veľa molekúl. Podobne sú nepatrnými časticami Najvyššieho Pána duchovné iskry, ktoré tvoria Jeho žiaru. Volajú sa prabha, lebo patria do vyššej Pánovej energie. Z hľadiska vedskeho poznania a ani z hľadiska modernej vedy teda nemožno vylúčiť existenciu duše v tele. Dokonalý opis vedy o duši však podáva samotný Boh v Bhagavad-gíte.

Jediná možnosť ako naplniť dušu je prijať svoju prirodzenú dharmu a večné postavenie.

Čo je potom dharma ľudskej duše? Keď je duša zajatá v materiálnej prírode, privlastní si veľa mylných dhariem, lebo sa stotožňuje so svojim telom, telesným poňatím. Niekto, kto sa narodí v hindskej rodine si povie, že je Ind, niekto v moslimskej, a myslí si, že je moslim a niekto v kresťanskej, a prehlasuje, že je kresťan, atď. Skutočná identita ale spočíva v aham brahmasmi : “Ja som brahman”. Som večná duša. Keď sa dostaneme na túto rovinu duchovného chápania, naša esenciálna charakteristika, dharma, sa nám vyjasní. 

Ako je vysvetlené tu – sa vai pumsam paro dharmo yato bhaktir adhokshaje

( Śrímad Bhagavatam. 1.2.6 )
Najvyššia dharma duše je bhakti , oddaná služba Najvyššej Božskej Osobnosti



To je naša prirodzená vlastnosť. Každý je už teraz oddaným – oddaný svojej krajine, spoločnosti, rodine, manželke, manželovi, deťom, svojim zmyslom, a pod. Nikto nemôže tvrdiť, že NIKOMU neslúži. Každý musí slúžiť, lebo to je naša dharma. Takže oddane a s láskou niekomu slúžiť je pre nás to najprirodzenejšie a charakteristické pre našu dušu. Milujeme a oddávame sa toľkým veciam, ale nie Bohu. Práve preto nemôžme prežívať skutočné trvalé šťastie. Až keď nasmerujeme našu lásku a priazeň k správnemu objektu, až potom môžeme byť šťastní.

V skutočnosti každý slúži Bohu istým spôsobom, dokonca aj tí, ktorí nechcú. Tí, ktorí o Ňom nič nevedia a neveria v Jeho existenciu, slúžia mayi – ilúzii, a hmotnej energii, ktorá je Jeho oddelenou energiou. Ide o to, či mu budeme slúžiť priamo a úprimne, alebo nepriamo a v nevedomosti. Výber je len na nás.

Keď berieme slovo dharma vo význame “náboženstvo”, tak predchádzajúci citát zo Śrímad Bhagavatamu nám jasne naznačuje, že preukazovanie oddanosti Najvyššej Božskej Osobnosti je to najvyššie náboženstvo v pravom slova zmysle. Dávni védski mudrci sa pýtali : “Aká je najlepšia forma náboženstva, pomocou ktorej sa môže hocikto pozdvihnúť na úroveň duchovnej sebarealizície?”

Niekto by mohol povedať, že hinduizmus je najlepší, niekto ďalší, že buddhizmus je veľmi dobrý, niekto by mohol doporučiť kresťanstvo, atď. Śrímad Bhagavatam sa o tom ale nevyjadruje v tom zmysle, že obhajuje hinduizmus, kresťanstvo, islám,.. Dáva všeobecný popis najlepšieho náboženstva : “Najlepšie náboženstvo je to, ktoré nám dovoľuje stať sa oddaným Višnua – Najvyššej Božskej Osobnosti.”

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?