Karma

Autor: Andrej Čierny | 14.9.2011 o 19:41 | Karma článku: 5,10 | Prečítané:  22639x

"Karma je dôsledok našich predošlých činov, ktoré sa zákonite musia prejaviť, lebo každá akcia vytvára reakciu. Kameň, ktorý hodíte, musí raz dopadnúť, a v dokonalých zákonoch, ktoré pracujú s absolútnou precíznosťou, nie je zabudnutý žiadny náš čin, slovo alebo dokonca myšlienka."

Karma je špecifické slovo, ktoré vychádza z véd a tvorí základy chápania podstaty hmotného sveta vzhľadom k individuálnej duši, ktoré su nevyhnutné ako vzduch pre toho, kto chce pochopiť činy z ich dlhodobého hladiska. Karma znamená čin, skutok a jeho odozvu, následok. Je to princíp, ktorý na západe poznáme aj ako princíp akcie a reakcie. Podľa  Védskeho učenia , z ktorého tento princíp vychádza, sú hmotne podmienené živé bytosti zapletené do siete svojich predošlých činov, takzvanej plodonosnej činnosti, čo ich núti neustále sa inkarnovať do hmotného sveta a podliehať jeho zákonom. Tento cyklus prevteľovania sa nazýva “samsára”. Karma je teda prvotnou príčinou našej existencie v materiálnom svete. Naše hmotné túžby spolu s karmou nám na konci nášho života vytvoria pomocou hmotnej prírody ďalšie telo presne podľa stavu súčastnej karmy, ktorú sme nadobudli doteraz, telo do ktorého sa naša duša po smrti prirodzene presunie bude mať len také funkcie, aké prináležia typu danej individuálnej karmy. Toto telo sa stane jej dalším sprievodcom a z tejto schránky si individuálna duša vytvára svoju dalšiu karmu podľa vlastných činov.

V hmotnom svete prenáša živá bytosť svoje rôzne poňatia života z jedného tela do druhého, podobne ako vietor prenáša vône. Takto prijíma jeden druh tela a znovu ho opúšťa, aby prijala ďalší.

( Bhagavad-Gíta 15.8 )



Koncept karmy spočíva v tom, že živá bytosť, duša, “jiva” ( džíva ) sa rozhodne užívať si hmotný svet nezávisle na Najvyššom poživateľovi, Bohu, a preto je jej túžba naplnená a inkarnuje sa v hmotnom svete. Tu sa ale začína prejavovať jej osobitná vôľa, ktorá nie je v súlade s Najvyšším, a preto musí niesť priamu zodpovednosť za svoje činy, dobré aj zlé. Takto sa zaplieta do mnohých činností, ktoré ju začínajú pútať k tomuto svetu a je veľmi ťažké sa z tejto karmickej siete oslobodiť. Tento princíp teda neznamená, že Boh živé bytosti tresce alebo odmeňuje. Jeho oddelená energia v podobe karmy spôsobuje, že každý dostane to, čo si zaslúži.

“Ako zaseješ, tak zožneš”.

Karma nie je nezvratný osud. Nič nám nie je predurčené, čo by sme si nezaslúžili, alebo o čo by sme sa sami nepričinili v minulosti. Je to v skutočnosti totalitný princíp, ktorým sa riadi celá hmotná príroda.

Karma vzniká na základe našich myšlienok, slov a skutkov. V tomto veku – Kali-yuge, sa podľa Véd karma tvorí iba na základe konkrétnych činov. Myšlienky a slová bývajú vo väčšine prípadov príčinou našich činov, a preto by sme si mali dávať teda pozor aj na ne.

“Zasaď myšlienku a zožneš čin, zasaď čin a zožneš zvyk, zasaď zvyk a zožneš charakter, zasaď charakter a zožneš osud.” ( indické príslovie )


"Nie sme zodpovední len za to, čo robíme, ale aj za to, čo nerobíme." (Moliere)


Od karmy sa nedá oslobodiť, aspoň nie jednoducho. Naša osobná karma nás sprevádza všetkými inkarnáciami a záleží na čase,mieste a konkrétnych podmienkach, aby sa prejavila. Je teda dosť možné, že sa nám prihodia veci, ktoré sme zapríčinili pred mnohými životmi, a až teraz dozreli do štádia, kedy im musíme čeliť. Tak isto, to, čo spôsobujeme v tomto živote sa nám môže vrátiť ešte v tomto, ale aj v niektorom z budúcich životov. 

Védy ( v Upanišádach ) – delia karmu na tieto tri druhy podľa dozrievania činov :
Sanchita-karma je celková nahromadená karma. Vo väčšine prípadov je nemožné vyčerpať si ju počas jedného života. Z tejto “zásoby”, ktorá obsahuje všetky naše minulé reakcie, isté reakcie dozrievajú, a keď dozrejú, stáva sa z nich prarabdha-karma.
Prarabdha-karma je karma, ktorá si už nesie svoje dozreté ovocie. Uskutočňuje sa zväčša ako konkrétny problém, ktorý sa objaví v našom živote.
Kriyamana-karma je druh karmy, ktorý vytvárame počas tohto života. Celá kriyamana-karma plynie do sanchita-karmy a postupne formuje našu budúcnosť.

Z tohto pohľadu, cyklus rodenia, staroby, umierania a opätovného rodenia zvaný samsára nekončí do momentu, kým trvajú naše karmické reakcie. Aj keby sme sa zriekli všetkých hmotných činov a konali čisto na duchovnej úrovni, trvalo by veľmi dlhý čas, kým by nás naša minulá karma dostihla. Preto existuje proces zvaný bhakti-yoga, pomocou ktorého je možné s milosťou Najvyššej Božskej Osobnosti spáliť zvyšnú karmu aj v priebehu jedného života. Tento proces ale nie je vôbec ľahký. Jednou z podmienok je prestať mať chuť užívať si hmotný život a pochopiť, že večné šťastie sa tu nedá nájsť.

“Po mnohých zrodeniach a smrtiach sa človek, ktorý je v pravde obdarený poznaním, odovzdá Mne, vediac, že Ja som príčinou všetkých príčin a všetkého, čo jestvuje. Taká duša je veľmi vzácna.”

( Krišna in : Bhagavad-Gíta 7.19 )


Védská filozofia ( v Padma Puráne ) vysvetľuje, že karmické reakcie sa prejavujú v štyroch rôznych fázach, ktoré sa prirovnávajú k fázam rastu rastliny:

1. bídža ( semeno ) – Naše priania a úmysly už existujú v jemnohmotnej podobe, a až neskôr sa prejavia činnosťami.

Aby sme sa teda vyvarovali nepríjemných karmických reakcií, utrpenia, musíme venovať pozornosť svojim nevysloveným hmotným túžbam, dokým semená činov ešte nezačali klíčiť.

2. kúta-stha ( klíčenie ) – Reakcie, ktoré vznikajú po tom, čo došlo k rozhodnutiu uskutočniť nejaký čin. Sú to hmotné priania, ktoré práve začali klíčiť.

3. phalonmukha (vytvorenie plodu) – Reakcie, ktoré už nesú plody ( phala ). Keď vykonáme hmotnú činnosť – dobrú alebo zlú – je len otázka času, než sa prejavia reakcie ( plod ) v podobe šťastia alebo nešťastia.

4. prárabdha ( žatva )

– Reakcie, ktoré sa už vyplnili s našim narodením: rodina ( určuje naše společensko-ekonomické postavenie, národnosť, rasu ), fyzické a psychické dispozície atď.

Predchádzajúce tri fázy sa tiež v sanskrite súhrnne označujú ako aprárabdha, alebo doposiaľ neuskutočnené reakcie, potenciálne šťastie a utrpenie. Štvrtá fáza, prárabdha-karma, je teda, to, čomu sa obecne hovorí “karma”.



Bhagavad-Gíta ( 4.17 ) vraví: ”Je veľmi ťažké porozumieť zložitosti činu. Preto treba dobre vedieť, čo je čin, čo je zakázaný čin a čo je nečin.”

V týchto veršoch sú popísané tri druhy karmy :

1. karma činnosti v súlade s vyššími prírodnými zákonmi (dharma), ktoré sú tak isto popísané vo védskych písmach. Toto pozitívne jednanie so sebou nesie pozitívne reakcie v podobe šťastia a pôžitku.

2. vikarma činnosti, ktoré písma zakazujú, lebo sú v rozpore s dharmou. Tieto negatívne činnosti so sebou prinášajú zodpovedajúce reakcie – nešťastie a utrpenie.

3. akarma činnosti vyššej povahy, ktoré nepodliehajú hmotným prírodným zákonom, a preto sa označujú ako “nečiny”. Neprinášajú žiadne reakcie, ani pozitívne, ani negatívne, a tak vedú ku koncu reinkarnácie a samsáry. K tomu dôjde teda až vtedy, keď je naše karmické konto na konci života rovné nule. To sa však ale nedá dosiahnuť súčasným konaním karmy a vikarmy, ako by si niekto mohol myslieť, pretože tie sa vykonávajú nezávislé na sebe a navzájom sa neneutralizujú. Je toho možné dosiahnuť pomocou bhakti-yogy.

Príčinou hmotných problémov je vikarma, ktorú v dnešnej dobe vykonáva obrovské množstvo ľudí na celej planéte, a ktorá je hrozbou pre celé ľudstvo, lebo ho postihuje v podobe kolektívnej karmy ( súhrn indivinduálnych kariem ). Tá sa prejavuje ako vojny, epidémie, prírodné pohromy, atď. ktoré su aj prejavom tohto obdobia Kali Yugy.


Skutočnosť dokazuje, že nám chýba poznanie o zákone karmy, pretože aj napriek všetkým dobrým úmyslom a snahám zmenšiť utrpenie, je na svete stále viac nešťastia, individuálneho aj kolektívneho. Toto poznanie je nakoniec jediným riešením súčasných problémov. Ten, kto si to uvedomí, pochopí, že so zmenou musí začať sám u seba. Zárodky kolektívnych problémov totiž ležia v duši každého jednotlivca.

,,Každý jeden deň dostávame jedinečnú príležitosť vrátiť sa do minulosti zajtrajška a zmeniť ju.''

Robert Brault

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?